Príbeh

Neveľká dedina v údolí rieky Slaná, Henckovce, sa prvý krát písomne spomína v r. 1470 ako valašská osada. No dejiny obce sú podstatne staršie. Pôvodná stredoveká, zrejme banícka osada na tunajšom návrší, sa nazývala Hermanovce. Možno len predpokladať, že vznikla niekedy v 13. storočí v blízkosti cesty spájajúcej Rožňavu a Dobšinú. Z tej doby totiž pochádza miestny katolícky kostolík, pravdepodobne pôvodne zasvätený svätému Štefanovi Kráľovi. Ide o takzvaný „kolonizačný“ kostol, ktorého vznik súvisí s osídľovaním Gemeru nemeckými osadníkmi. Koncom 15. storočia došlo k zániku pôvodných Hermanoviec, respektíve k ich splynutiu s Henckovcami. Na Gemeri sa pomerne skoro začal prejavovať vplyvy protestantizmu. Preto je pravdepodobné, že aj v Henckovciach v 16. storočí pôvodne katolícky miestny kostol začali využívať protestanti. To však skončilo s nástupom násilnej rekatolizácie. Vlastný chrám si postavili evanjelici až oveľa neskôr, v r. 1798. Ide o neskorobarokovú murovanú sieňovú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a pristavanou sakristiou. Priečeliu dominuje dvojito vykrojený štít nad korunnou rímsou. Napriek neskorším klasicistickým úpravám si kostol zachoval barokový výraz. Ako artikulárna stavba nesmel mať kostol ani vežu, ani zvony.